Už je to tu, noštek tras sa,
prišla jeseň, nádcha zasa.
Budem sopliť ako prasa,
kýchať, trúbiť, fúkať, fasa.
Nos oškretý až do mäsa.
Prežiť toto vôbec dá sa?
Ledva lapám po dychu,
môj nos nemá oddychu.
Prichádza to, teraz – KÝCH,
derie sa zo mňa ťažký vzdych.
Utrieť do rukáva blúzky?
Či produktu celulózky?
Neboj, noštek, mäkká látka
vyutiera ťa do hladka.
Vo vrecku mám tvoju spásu,
čo nepodľahla zubu času.
Kedysi každý gentlemen
smrkal iba do nej len.
Čo som vari horší, boha?
Hľa – vreckovka od Noa!
Krásna, jemná, hebká je,
utrie i tvoje kropaje.
Mám ťa rád, noštek môj sladký.
Strkám ťa iba do látky.